Slovensko verzus zahraničie.

Určite všetkých, ktorí sme podľahli fenoménu zvanému lov kapra na boilies, už niekedy napadla myšlienka, ktorá akoby z hlbín nášho podvedomia zúrivo kričala: „Tak, už sa rozhodni“! O čo ide?
Predsa o výber lokality, kde strávime tých pár voľných dní v dnešnom hektickom svete, ktoré by nás mali
napĺňať uspokojením, relaxom a umožnili prežiť príjemné chvíle. Často váhavo tápame medzi našimi túžbami a možnosťami, ktoré sa nám núkajú pri napĺňaní svojich snov.

DOMA ČI VONKU?
Čo je vlastne pre kaprára pri výbere lokality najdôležitejšie? Ktoré priority ovplyvňujú naše
rozhodovanie kam sa vyberieme, aby sme zdolali kaprieho obra, ktorého po odfotografovaní s láskou a
obdivom vrátime do jeho tajomných vôd? Podľa môjho názoru sa v súčasnosti všetko odvíja od materiálnych možností a tie každého z nás svojím spôsobom limitujú. Ak by som vynechal extrém – ľudí s neobmedzenými možnosťami, všetci riešime pred a počas sezóny lovu kapra tú istú rovnicu: náklady na výstroj + náklady na návnady a nástrahy krát počet vychádzok, ich dĺžka … cena = kam? Sú to spojené nádoby, ktoré majú svoje zákonitosti a tie nás chtiac- -nechtiac ovplyvňujú. Tak ako sa rozhodneme? Čo zohrá hlavnú úlohu pri našej voľbe? Chceme stráviť viac času na domácich vodách a investovať radšej do skvalitnenia našej rybárskej výbavy a krmiva, aj s rizikom všetkých okolností, ktoré sú nám tak dobre známe? Nemáme radšej navštíviť niektorý z revírov v zahraničí, kde je všetko orientované na spokojnosť a pohodlie rybárov? Stráviť tam pár dní, ktoré nám vo veľkej miere a s väčšou pravdepodobnosťou vynahradia investície a umožnia zdolať kapry vyšších hmotnostných kategórii?

NEROVNÝ BOJ S REMORKÉROM
V tejto sezóne náš Q-RYB team absolvoval výpravy za kaprími miláčikmi u nás aj v zahraničí. Spomeniem zopár porovnaní a je len na čitateľoch, či sa stotožnia s našimi skúsenosťami. Veľký rozdiel je už v úprave príjazdových ciest a cestičiek k vode. Nebyť Jara Medveďa, ktorý nás musel po zapadnutí na VN Kechnec vyťahovať, možno by nevznikol tento článok a my by sme si ešte teraz lámali hlavu nad tým, ako sa dostať na nami zvolené miesto. Myslím si, že trochu viac starostlivosti zo strany kompetentných o
prostredie vôd by nezaškodilo nielen v okolí Košíc, ale aj na iných revíroch po celom Slovensku. Po tejto
šlamastike a začatí lovu som myslel, že nás už nič neprekvapí a strávime tu krásnych 14 dní. Ale veľmi
som sa mýlil. Po týždni kŕmenia, snaženia sa a čakania na vytúžený záber väčšieho kapra sme zažili ďalšie sklamanie. Keď ma v skoré ráno prebrala z driemot prekrásna jazda a po záseku som ucítil ešte v
polospánku ohromný ťah, veril som, že mám na udici jednu z dvadsiatok tohto jazera. Môžete si len
domyslieť, čo sa odohrávalo v mojom vnútri, keď som sa zorientoval a zistil, že bojujem s ťažobným
remorkérom. Aj keď som sa snažil, ako som vedel a kapitán môjho súpera musel preradiť na nižšiu rýchlosť, tento súboj som prehral. Oželieť pár desiatok metrov drahšej spletanej šnúry nebolo nič oproti nutnosti ukončiť lov v dobe, kedy sa začala javiť nádej na pekný úlovok. Veď deň pred touto udalosťou Rolo zdolal peknú deviatku.O obnovení ťažby tu nebolo ani chýru ani slychu.

ČO CHCEME ZA SEBOU ZANECHAŤ?
Museli sme sa narýchlo zbaliť a len Marcelova viera v lepšie pokračovanie našej výpravy na Krásnej ma donútila nezložiť zbrane. Presunuli sme sa na našu obľúbenú vodu a pri odchode nám zamávali práve osadené informačné tabule o ťažbe, ktoré tu mohli byť skôr. No čakal nás už ďalší problém - ako sa
dostať cez tunajší tankodrom? Zvládli sme to zablatení od hlavy po päty na prvý pokus. Prišli sme na
miesto, ktoré poznáme a zhodou okolností bolo voľné. Miesto rozkladania bivakov a prípravy udíc sme sa
pustili do veľkého upratovania. To množstvo špiny, skla a rôznych odpadkov v okolí nášho miesta, no i vo
vode nás prinútilo vybrať igelitové vrecia a všetko to vyzbierať. Možno stojí za zváženie, či by nebolo
lepšie pri výjazdoch z vôd postaviť kontajnery a tam by snáď nikomu nerobil problém odniesť odpad, ktorý určite do prírody nepatrí! Prístup k tomuto nášmu rybárskemu bohatstvu sa musí v prvom rade zmeniť v našich mysliach! Chceme, aby v budúcnosti naši synovia a vnuci poznali tú krásu len z obrázkov? Alebo aby si na nás spomínali v dobrom s pocitom, že sme pre nich zachovali a zveľaďovali to, čo robí život krajším a pestrejším?

MAĎARSKO - SLOVENSKO
Možno práve kvôli našej dobrovoľnej brigáde sa na nás usmialo kaprárske šťastie a zdolali sme tu na naše pomery pár pekných kúskov. No nestáva sa veľmi často, že kaprári pri takej krátkej výprave dosiahnu na našich vodách výraznejšie úspechy. Na porovnanie uvediem pár odlišností z maďarských revírov, ktoré fungujú na zväzovej úrovni. To znamená, že nejde o súkromný revír. Samozrejmosťou sú tu smetné koše, upravené okolie a pekné, zarybnené vody. Väčšinou si každá organizácia určuje vlastné obmedzenia pre ten- ktorý typ lokality, no v každom prípade sa snaží v čo najväčšej miere vyjsť v ústrety svojim členom. Keď sa pozrieme na súkromné revíry, tak tu je všetko limitované cenou služieb. Samozrejmosťou je 24-hodinový lov počas celého roka. Väčšinou sa chytá na tri udice, alebo si môžete udicu navyše priplatiť. Preferovanejšie miesta sa dajú prenajať za poplatok a starostlivosť zo strany domácich hospodárov je niekedy až zarážajúca. Všetko smeruje k spokojnosti zákazníka, ktorý tu za svoje peniaze nachádza ten pravý pôžitok. Týmito riadkami nechcem v žiadnom prípade znevažovať naše domáce podmienky a možnosti, no musím konštatovať, že je ešte veľmi veľa nedostatkov, ktoré volajú po náprave. Je len na nás, ako sa rozhodneme, a ktorým smerom sa budeme orientovať.

NIČ NIE JE NEUSKUTOČNITEĽNÉ!
Táto minca, platená za zážitky strávené pri udiciach, na ktorých je nastražené boilies, má, samozrejme, dve strany. Záleží od každého z nás, čomu dáme prednosť. Budeme cestovať za trofejnou rybou a pohodlím do zahraničia? Musíme však počítať s tým, že načrieme hlbšie do vrecka, ale bude nás tešiť album fotografií s množstvom nádherných kaprov. Alebo, na druhej strane, sa uspokojíme s domácim prostredím, menšími úlovkami a budeme si sami pre seba hundrať popod nos niečo o rybárskom šťastí? Vidím ešte jednu možnosť. Nezatvárať oči pred problémami, ktoré sa nás týkajú, ale verejne na ne poukázať a snažiť sa o ich nápravu. Verím, že nič nie je neuskutočniteľné a na Slovensku je obrovský potenciál možností, ktoré by sa dali realizovať pre skvalitnenie nášho športového rybárstva. Práve lov kapra na boilies by mohol prejsť v našich podmienkach cestou renesancie a za určitých podmienok chyť a pusť dosiahnuť úroveň vyspelých európskych krajín. Potom by bolo snáď úplne jedno, či by sme sa vybrali na ryby do Maďarska na Palotáš, Šíravu, či Liptovskú Maru.
Ide len o to, aby sme nachádzali pri vode to, kvôli čomu sme kaprármi telom i dušou: pekné úlovky, krásne prostredie, príjemnú atmosféru, ale hlavne zmysluplné naplnenie voľného času, ktoré nám prinesie spokojnosť a pocit šťastia.

Za CT Q-RYB PaedDr. Radoslav Lukács...

Dalšie clánky z danej kategórie >>