
Upozornujeme na nový e-shop www.RYBÁRCIME.sk
Z rybárskej tématiky:

Sumec západný (Silurus Glanis)
Sumce pôsobia na prvý pohľad pomerne neohrabane a je takmer nemožné pomýliť si ich s iným druhom ryby. Táto
poverami a hrôzostrašnými príbehmi opradená ryba nedá spávať mnohým priaznivcom Petrovho cechu. Veď
uloviť
pätdesiat či viac kilogramovú rybu je životným zážitkom a mnohý z nás by ho nevymenili za nič na
svete. Títo
impozantný dravci dostali do vienka od prírody ohromný potenciál. Pri daných rozmeroch
dospelé jedince vlastne
okrem človeka nemajú žiadneho potenciálneho nepriatela.
PRÍBUZENSTVO A
VÝSKYT
Vedci zahŕňajú 30
rodov rýb medzi čeľaď sumcovitých (Siluridae). Tvoria ich asi 2 200
prevažne sladkovodných druhov sumcov.
Extrémne sa líšia čo do maximálnej veľkosti a spôsobom života.
Pravé sumce (Siluridae) zarybňujú deviatimi
druhmi najväčšiu časť Europy a Azie. V samotnej Európe je z
nich pôvodne udomácnený len jeden rod s dvomi
druhmi: sumec veľký (Silurus glanis) a sumec Aristotelov
(Silurus aristotelis). Ten sa však vyskytuje len v
južnom Grécku. Na rozdiel od svojho príbuzného má
sumec Aristotelov na dolnej čeľusti iba dva fúzy. Aj svojou
maximálnou dĺžkou dva metre nedosahuje
veľkosť sumca veľkého.
Oblasť prirodzeného výskytu sumca veľkého
sa rozkladá cez strednú a
východnú Európu až do západnej Ázie a v priebehu tohto storočia sa chovateľskými
opatreniami značne
zmenila. Pred niekoľkými storočiami sa tento dravec ešte nevyskytoval v Anglicku, Nórsku,
Francúzsku,
Švajčiarsku, na Pyrenejskom polostrove, v Taliansku, na západnom Balkáne, ani v Nemecku na
strednom a
dolnom Rýne.
Dnes sídli sumec v európskych vodách, dokonca i v nórskych a švédskych až k
60.stupňom severnej šírky. V južnom Fínsku sa s jednotlivcami stretávame vo Fínskom zálive, určitý stav sumcov
vykazuje tiež Narevský záliv, jazera Ladoga, Onega a Ilmenské v Rusku. Väčšie sumce nachádzame
príležitostne
tiež v brakickej vode v Baltickom zálive, pretože dobre znášajú obsah soli až do 14
promile.
V južnom
Švédsku bol zaznamenaný iba malý výskyt, rovnako ako na juhu Britských
ostrovov. Na juhozápade Európy je
hranicou výskytu sumca systém rieky Ebro v Španielsku, ktorý je
jednou z najlepších sumcových vôd v Európe.
Francúzsko so svojimi riekami Rhônou a Saônou disponuje
tiež veľmi dobrým stavom sumcov.
Taliansko s
riekou Pád a bývalá Juhoslávia, predovšetkým
priehrada Vransko, sú „baštou“ sumcov v južnej Európe. Rovnako aj
z Turecka sú hlásené vynikajúce
úlovky sumcov.
Takisto v riečnych systémoch vlievajúcich sa do
Čierneho mora (Dunaj, Dnester,
Dneper), do Aralského jazera (Amudarja, Syrdarja), do Azovského mora (Don) a do
Kaspického jazera
(Volga, Ural, Emba) sa môžeme stretnúť so sumcom vo veľkom počte. Na východe siaha jeho
výskyt až do
Mongolska, ktoré je ním dobre zarybnené.
Okrem sumca veľkého usídlili sa v mnohých vodách
Európy
dva jeho ďalší, i keď dosť vzdialení príbuzní: sumček čierny (Ictalurus melas) a sumček americký
(Ictalurus nebulosus). Pochádzajú zo Severnej Ameriky a udomácnili sa tu asi pred 100 rokmi. Od sumca veľkého
sú relatívne ľahko rozpoznateľní. Na rozdiel od neho majú na chrbte pred chvostovou plutvou malú tukovú
plutvičku a okrem toho štyri páry fúzov na hlave.
STAVBA TELA A RAST
Sumec je
dravá ryba, ktorá žije na dne, je aktívny za súmraku a v noci a vykazuje celý rad zvláštnych
znakov. Mohutné
telo je rozčlenené na širokú plochú hlavu, krátky guľatý trup a dlhú, bočne stlačenú
chvostovú plutvu. Dĺžkový
pomer hlavy, trupu a chvostovej časti je 5:7:18. Koža sumca je bez šupín.
Sfarbenie sumca je prispôsobené
prostrediu v ktorom žije a silne sa líši. Chrbát môže byť olivovo
zelený, modro-čierny, silne fialový alebo
dohneda. Žltobiele boky sú nejasne mramorované. Smerom k
bruchu je sfarbenie jednotne šedo až žltobiele.
Niekedy sa vyskytujú medzi sumcami anomálie ako albínia
a tiež zlatá mutácia.
Nielen tvar tela, ale i
veľkosť a poloha plutiev naznačuje, že sumec žije
prevažne na dne. Mohutné prsné plutvy sú umiestnené
bezprostredne za skrelami a siahajú až k základom
podstatne menších brušných plutiev. Najdlhšia je análna
plutva, zaberajúca asi 58 percent celkovej
dĺžky tela. Tiahne sa od análneho otvoru až ku chvostovej plutve,
na ktorú tesne nadväzuje, avšak s ňou
nie je zrastená. Chvostová plutva nie je príliš veľká, je zaoblená a na
konci akoby zrezaná. Veľmi malá
chrbtová plutva je na konci prvej tretiny tela.
Široká tlama osadená
strúhadlovitými zubami a
vysunutá dolná čeľusť sú jasnými znakmi dravca. Krátke, dozadu sklonené struhadlovité
zuby tvoria štyri
až päť radov na spodnej čeľusti, dva rady na hornej čeľusti a na prednej časti radlicového
výrastku.
Čím je sumec starší, tým viac spodná čelusť prerastá hornú.
Na hornej čeľusti sú tiež dva
extrémne dlhé vláknité fúzy. Sumec nimi môže cielene pohybovať, na rozdiel od štyroch kratších na dolnej
čeľusti aby nimi skúmal bližšie okolie. Všetkých šesť fúzov obsahujú zmyslové výrastky, ktoré majú funkciu
chuťových orgánov. Tie smerom k špičke hustnú. V jednej rovine s dlhými fúzmi ležia predné nosné
otvory,
vystupujúce v tvare trubičiek. Tesne za nimi sú zadné nosné otvory, respektívne čuchové dierky.
Sú úplne
pokryté kožou. Drobné, málo funkčné oči sú umiestnené nad ústnymi kútikmi.
Sumec je po
vyze najväčší
druh sladkovodnej ryby, ktorý dosahuje tiež najvyšší vek v celej oblasti svojho
rozšírenia. Presné údaje o
jeho maximálnej veľkosti sú však sporadické a neisté. V Dnepry boli
napríklad ulovené exempláre s váhou 320
kilogramov, v Tise sumce dlhé až 3,5 metra. Spoľahlivé údaje
veku týchto rýb uvádzajú vek 20 rokov, pri ktorom
dosiahli v rôznych vodách dĺžku 1,65 až 2,27 metrov.
Najvyšší vek, ktorý by mohol sumec dosiahnuť, je snáď
vyše 80 rokov. Na rozdiel od iných druhov rýb,
sumec rastie počas celého svojho života.
Samčeky rastú o
niečo rýchlejšie ako ikernačky.
Dôležitý vplyv na stráviteľnosť potravy a rast má hlavne teplota vody. Od 22
stupňov stúpajú obidve
hodnoty skokom. Optimálna teplota je 25 stupňov. Dĺžku 50 centimetrov dosahujú sumce
behom dvoch až
piatich rokov, 100 centimetrov od piatich do deviatich rokov, 150 centimetrov behom deviatich
až 16
rokov a 200 centimetrov najskôr po 16 rokoch. Ročný prírastok klesá so stúpajúcim vekom.
Svalovitý pažerák spája ústnu dutinu s vakovitým žalúdkom. Aj pažerák, aj žalúdok sú veľmi roztiahnuteľné ,
čo
umožňuje sumcovi pohlcovanie aj veľkých kusov koristi.
Malá rada:
Niekedy sa nám pri
zdolávaní
môže stať, že sumec tento vak ¨ vyvráti ¨. Nič nieje stratené a pre záchranu života krásnej
ryby stačí
obetovať pár škrabancov na ruke. Jednoducho doširoka roztvoríme tlamu a opatrne sumcovi vak
zasunieme späť cez
pažerák. Potom by sa nám mal sumec bez problémov rozplávať.
Vstup do žalúdka
i výstup z neho sú
uzatvorené klapkami. V žalúdku prebieha prvý stupeň trávenia vylučovaním kyseliny
soľnej a pepsínu. Na tento
orgán nadväzuje črevo, spočívajúce v tvare troch pozdĺžnych závitov v
brušnej dutine a končiace u análneho
otvoru.
Pečeň je veľká a je rozčlenená na tri rôzne veľké
laloky. Sú rozložené pozdĺž vzduchového
mechúra a pokrývajú čiastočne pažerák, žalúdok a črevo. Žlčník
vyúsťuje tesne za žalúdkom. Ľadviny sú
umiestnené na konci brušnej dutiny pod chrbtom a smerujú dopredu
k plávaciemu mechúru. Sú silne rozvetvené a
spájajú sa do jedného močovodu, ústiaceho do močového
mechúra.
Plávací mechúr je nápadne dlhý a veľký
(cez 80 percent brušnej dutiny) a líši sa tiež
tvarom od plávacieho mechúra iných druhov rýb. Má prepážku,
ktorá je pomerne dobre rozpoznateľná ako
pozdĺžná ryha na hornej a dolnej stene i na vnútornej strane mechúra.
Asi v polovici dĺžky je na
spodnej strane trubička, spájajúca mechúr s pažerákom a Weberovým orgánom. Zadná
časť plávacieho
mechúra je pripevnená na pečeni.
Okrem podpory sluchu sú hlavnými
úlohami
plávacieho mechúra regulácia vztlaku ryby a vnímanie tlaku vzduchu, ktorý do značnej miery ovplyvňuje
prijímanie potravy a trenie sumcov. Nízky tlak vzduchu urýchľuje pohybovú aktivitu a vedie k zvýšenému
prijímaniu potravy. Tiež trenie prebieha pri nízkom atmosferickom tlaku, spravidla počas búrky.
V
zadnej časti brušnej dutiny medzi vzduchovým mechúrom, ľadvinami a črevom sú umiestnené relatívne malé
pohlavné orgány. Napríklad u dospelého sumca s váhou šesť až desať kilogramov tvoria iba asi deväť až
pätnásť
percent telesnej váhy.
Srdce s hlavnou a prednou komorou čerpá krv sumca jednoduchým
obehom. Jeho krv
obsahuje 35 až 38 percent hemoglobínu. Z toho vyplýva, že je sumec schopný racionálne
využívať i malé množstvá
kyslíka. Tiež koža sumca je schopná prijímať kyslík a vylučovať oxid uhličitý.
Táto schopnosť vzrastá so
stúpajúcou teplotou vody. Tým sa tiež dá vysvetliť, prečo sumec patrí medzi
odolné ryby a môže prežívať i v
ťažkých životných podmienkach.
ZMYSLOVÉ
FUNKCIE
Od zmyslových orgánov
na hlave je možné odvodiť spôsob života sumca. Cez deň žije tento
svojrázny dravec v úkryte a za potravou sa
vydáva až v noci, a to i v plytkých oblastiach. Pritom
spravidla pláva blízko dna. V okamihu keď sa fúzy alebo
predná časť tela dotknú vhodnej koristi,
zaútočí cielene a bleskurýchlo.
Ako takmer u všetkých dravých
rýb, ktoré sú aktívne v noci alebo
za súmraku hrá zrak pri úspešných výpravách za korisťou druhoradú úlohu.
Preto sú tiež oči sumca,
umiestnené tesne nad kútikmi tlamy, v porovnaní s veľkosťou hlavy doslova smiešne. I
keď samotné oko je
konštruované ako u väčšiny ostatných druhov rýb, je výkonnosť sumčieho zraku veľmi malá.
Dravec to
kompenzuje skvelo uspôsobeným hmatom a na rybu neobyčajne výkonným čuchom a sluchom.
Sluchové
ústroje, takzvaný labyrint, je umiestnený vo vnútri lebečných kostí. Cez Weberov orgán a vzduchovú spojnicu
existuje spojenie so vzduchovým mechúrom. Tento skutočne komplikovaný orgán, nazvaný po svojom
objaviteľovi,
sa skladá z reťazí kostičiek. Vznikol v priebehu vývoja zmenou prvých troch stavcov za
hlavou.
Pri
vnímaní zvuku zosilňuje značne veľký plávací mechúr ako rezonančný priestor
akustické signály a Weberove
kostičky prenášajú tieto vibrácie do vlastného sluchového orgánu. Plávací
mechúr tak prispieva rozhodujúcim
spôsobom k vynikajúcemu fungovaniu sluchu, umožňujúcemu sumcovi
akustickú orientáciu i na väčšie vzdialenosti.
Pri pokusoch v akváriách sa potvrdili sluchové
schopnosti sumca, pretože tieto ryby si relatívne ľahko zvykli
na rôzne vábivé tóny, a tiež skúsenosti
rybárov pri používaní vábničky nesvedčia nijak o opaku.
Najdôležitejšou orientačnou pomôckou na
blízku vzdialenosť je pre sumca hmat. Príslušné zmyslové bunky sú
rozmiestnené v koži na celom tele,
najmä sú však koncentrované u prsných a brušných plutiev, ako i na
chrbtovej plutve. Pre ulovenie
koristi je ešte dôležitejší zhluk hmatových a chuťových buniek na koncoch
fúzov. Pri vyhľadávaní
potravy alebo pri hroziacom nebezpečenstve vysunie sumec dlhé fúzie vlákna ako antény a
reaguje na
predmety až v okamihu, keď sa k nim fúzy bezprostredne približujú. Ďalšie zmyslové výrastky sú v
ústnej
dutine a na hlave.
Dobre uspôsobený je tiež orgán bočných čiar. Hrá, rovnako ako u ostatných
druhov rýb, veľmi dôležitú úlohu. Týmto orgánom vníma sumec i nepatrný otras vo vode i na brehu, na ktorý
nasleduje okamžitá reakcia ryby.
Atti Waller Extreme fishing team Q-Ryb...